Leon Botha. V našich končinách známy predovšetkým spoluprácou so skupinou Die Antwoord. Objavil sa ako tieň v klipe “Enter the Ninja”, ktorý má dnes viac ako 11 600 000 pozretí. Vo svojom rodnom Kapskom meste bol oveľa známejší ako maliar, básnik a DJ, vystupujúci pod menom Solarize. Celý svet ho však poznal ako najdlhšie žijúceho človeka s progériou.
Leon sa narodil 4. júna 1985 v Kapskom meste. Keď mal 4 roky, diagnostikovali mu progériu, teda predčasné starnutie. Je to vzácne ochorenie, ktorým trpí iba 1 z 8 miliónov detí. Momentálne je známych okolo 40 prípadov ochorenia na celom svete. Súčasná medicína nedokáže progériu vyliečiť, dokáže iba zmierňovať niektoré jej príznaky.
Postihnuté dieťa starne 5 až 10 krát rýchlejšie ako zdravé a trpí príznakmi rôznych stareckých chorôb – reuma, artritída, či artérioskleróza, ktoré sú spojené s veľkými bolesťami. Od ostatných detí sa odlišuje malým vzrastom a nízkou váhou. 10 ročné dieťa postihnuté progériou váži toľko, čo zdravé 3 ročné dieťa. Má tiež neproporčne malú tvár v porovnaní s hlavou, nevyvinutú čeľusť a výrazné oči. Takto postihnutý človek sa obyčajne nedožije viac ako 13 rokov. Leon Botha sa ako jediný na svete dožil 26 rokov. 5. júna 2011 – teda deň po svojich 26tich narodeninách – umrel.
Maľoval od svojich 3 rokov. Bol prirodzeným talentom. Po skončení školy sa začal umeniu venovať naplno. V roku 2005 mu bol zavedený bypass, aby sa predišlo hrozbe srdcového infarktu, ktorý sprevádza deti postihnuté progériou a je častou príčinou ich smrti. Operácia bola úspešná a o dva roky neskôr prvý krát vystavoval svoje práce v Rust-en-Vrede galérii v Durbanville (štvrť v Kapskom meste). Výstava s názvom “Liquid Sword; I am HipHop” sa vydarila a Leona čakalo množstvo rozhovorov pre televíziu a tlač. Otvárania sa zúčastnil aj jeho blízky priateľ a známy juhoafrický rapper Mr. Fat.
V marci 2009 zorganizoval svoju druhú výstavu nazvanú ”Liquid Swords; Slices of Le[m]on”. Leon bol známy pre svoj duchovný rozhľad a filozofiu. V tomto duchu sa niesla aj jeho výstava. Temné až depresívne obrazy s množstvom odkazov na svetové náboženstvá vzbudili záujem médií aj verejnosti. Umelec predal tretinu z 33 vystavovaných diel už počas prvého týždňa výstavy.
Začiatkom roka 2010 spolupracoval na výstave svojho priateľa a fotografa Gordona Clarka “Who Am I? …Transgressions”. Clark nafotil strhujúce fotografie Leona Bothu, ktoré boli zamerané na stereotypy, myšlienky času, života, smrti a nesmrteľnosti. V tomto roku tiež začal intenzívnejšie pracovať so skupinou Die Antwoord. Smrť ho pristihla v dobe, keď pracoval na maľbe frontmanov skupiny - Ninja a Yo-Landi Vi$$er.
Život pacientov s progériou je strhujúci. Ich vôľa žiť a posúvať hranice dĺžky svojho života je neskutočne silná a mala by inšpirovať nás všetkých. Leon Botha za 26 rokov svojho života urobil viac, než mnoho z nás a pritom všetkom musel ešte aj bojovať so svojím ochorením. Otázka znie: Ak človek vie, koľko času mu ostáva, snaží sa ho využívať rozumne? Možno. Pomyslite si na to, ak dnes budete sadať k obrazovkám televízie, aby ste sa pozerali na nejakú stupídnu show, ktorej jediným zmyslom je predávať reklamný čas. Takto strávené hodiny vás neurobia lepším človekom. Ak by mal váš čas iného majiteľa, napríklad Leona Bothu, bol by využitý oveľa lepšie.
Zvláštnosťou internetu je zaiste fakt, že na ňom človek neumiera. Hoci Leon Bohta už dávno nie je medzi nami, jeho profily na sociálnych sieťach žijú ďalej.